Orlando Cole a ja počas Masterclass na Curtis v strednej-80s. Moje úprimné vďaka Curtis inštitút hudby za poskytovanie tejto fotografii.

Dnes, môj veľký učiteľ, učiteľ a kolega, Orlando Cole zomrel pokojne po hlášce jeho sestra: "No, ja som pripravený." "Boh príde k vám vo svojej dobe," povedala jeho sestra, na ktoré Landu ticho odpovedal: "No, povedz mu, nech si pospíší."

Lucid až do konca s rodinou po svojom boku oni počúvali violončelo Quintet Schuberta. Bol, a to aj na konci, inšpiráciou pre nás všetkých, ako ľudské bytosti, ako hudobníci, a ako živé liehovín.

V mojom vlastnom živote, nikdy som nestretol nikoho tak porozumení, veľkorysý, a životne spojený s jeho lásku k hudbe, rodinu, priateľov, a jeho študenti. Som hlboko zadĺžený jeho kvality ako umelca, rovnako ako jeho hrôzu z veľkých diel, ktoré máme tú česť hrať a počuť. On bol jeden z druhu a v priebehu jeho nádherne dlhé a plné života, bol svedkom toľko zmien, pretože začínať ako mladý violončelista in neskorej 1920 je.

Orlando Cole

Mal názory na zmeny, ktoré prebehli, ale mal flexibilitu hudobného hľadiska to bolo veľmi zriedkavé pre všetky generácie, ale predovšetkým preto pre danú generáciu, ktorá vyrastala Casals, Feuermann, Piatigorsky, a neskôr, Rose, Du vopred, a Yo Yo Ma. Jeho misia sa svojimi študentmi bol viac zameraný na vznieti vášeň a úctu, že sa cítil tak nadšene o veľkí skladatelia. Pri diskusii by tiahnu okolo krátke životnosti Mozart alebo Schubert, by Landu iba poznamenáva, že Schubert, jeden zo siedmich detí, z ktorých iba dva prežili detstvo, bolo šťastie, že vôbec prežil. To nás všetkých do ríše skutočnej úžase dar, ktorý človek ako Schubert dal nám.

Muž, ktorý ani raz unavený z veľkých diel a ich pre nás výzvou, esteticky, emocionálne a technicky, a kto by sa vždy nájsť pozitívne a inšpirujúce spôsob, ako osloviť svojich študentov.

To urobím, bude, a chýbať veľmi.